Biometán ako liek slovenského hospodárstva

Ing. Július Forsthoffer, PhD

(AVBAZ: Bratislava, 25. november 2013)

Bioprísady pridávané do ropných pohonných látok (motorových palív) boli podľa pôvodnej filozofie v EÚ zavedené na podporu spracovania prebytkov poľnohospodárskych surovín a viazané na princíp: prebytky dopestované v danej lokalite majú byť aj spracované lokálne na biopalivo a toto v lokalite aj zužitkované (EÚ v roku 2003 prijala smernicu o biopalivách 2003/30/ES).
Tento princíp narušili následné lobistické vplyvy nadnárodných ropných rafinérskych spoločností, ktoré „uznali“ aj biopalivo/bioprísady za súčasť pohonných látok i palív a potrebovali dostať aj tieto komodity do rámca svojich výrobných, logistických a distribučných záujmov. Biopalivá/ bioprísady do pohonných látok sa mali stáť východiskom pre spracovanie prebytkov pôdohospodárstva, ale nie palivárskou prioritou. Odklonom od pôvodného princípu takto postupne vznikol stav, ktorý vyvolal transformáciu klasickej agro-potravinárskej výroby na súčasný vôbec nie ideálny stav. Takže na výrobu biopalív sa nevyužívajú iba agro-prebytky, ale cielená, prioritne orientovaná agrovýroba na plodiny vhodné pre výrobu biopalív.
Biopalivá/bioprísady by do roku 2015 mali nahradiť 9 % a do roku 2020 14 % ropných palív používaných v doprave. Podľa záujmov jednotlivých štátov i príslušných rafinérskych spoločností, nakoniec aj normalizačných snáh v EU boli do predaja zavedené motorové palivá s rôznym obsahom bioprísad (FAME, BIOETANOL), ale na Slovensku sa pre nezáujem monopolného výrobcu minerálnych palív MOL/Slovnaft nepodarilo zaviesť po vzore Česka palivo B30% obsahujúce 30% MERO ani Švédske palivo E 85 (ekologické liehobenzínové 85% bioetanol + 15%benzin) pre Flexfuel motory napriek tomu, že ich zloženie definujú platné európske normy. Takže k podpore liehovarníctva, či spracovania olejnín nedošlo a takýto stav pretrváva. Dopestované suroviny podliehajú predaju v závislosti od burzových (sezónnych) cien a hotovostných platieb preto veľká časť dopestovaných surovín sa vyváža, ale aj dováža (pre podniky Enviral a Meroco).
Problémom je aj to, že v súčasne platnej legislatíve (§19 ods. 6 zákona č.98/2004 Z .z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je MOL/Slovnaft v dominantnom postavení podniku/rafinérie – výrobcu uhľovodíkových palív, ktorý ma výlučné oprávnenie primiešavať biozložky do motorových palív, pričom výrobca etanolu či MERO podľa tejto legislatívy nemôže také povolenie získať, hoci je prevádzkovateľom daňového skladu (ako sme už spomenuli v časti lieh – od roku 2007 z celkového počtu uvedených 15 poľnohospodárskych liehovarov a rafinérii liehu, vyrábajú iba tri až päť liehovarov).

Situácia vo výrobe a na trhu biozložiek pre motorové palivá sa však mení v dôsledku toho, že EK v tomto roku (2013) znížila kriteriálne kvóty na povinný obsah biozložiek v motorových palivách a zdá sa, že nastupuje trend postupného znižovania bioprísad do ropných motorových palív. Tento trend je forsírovaný jednak rafinérskymi spoločnosťami, jednak skutočnosťou, že bioprisady predsa len svojimi vlastnosťami ovplyvňujú finálne paliva a ich logistiku.

K tomu sa pridáva nový trend smerujúci k nahradzovaniu motorových palív vyrábaných destiláciou ropy čistými uhľovodíkovými palivami s definovaným zložením (požiadavky motorárov nadväzne na emisné limity), z pomedzi ktorých sa o prvenstvo uchádza metán (známy ako CNG, alebo bio-metán) a v tomto smere môžeme očakávať presun zásobovania od ropných surovín do oblasti plynárenstva.
Pre agrosektor je to ohromná, mimoriadne priaznivá výzva, pretože bio-metán sa dá vyrábať spracovaním všetkej rastlinnej biomasy v bioplynových zariadeniach. Perspektíva nie je vo výrobe elektriny spaľovaním bioplynu v motorgenerátoroch (odhliadnuc od zníženej účinnosti v dôsledku nevyužívania nizkopotenciálneho tepla pristupuje aj problém neskladovateľnosti vyrobenej elektriny), ale vo využití bio-metánu ako motorového paliva. Biometán možno bez problémov miešať s bežným zemným plynom a prepravovať plynovodmi stredného i nízkeho tlaku, ale dá sa aj komprimovať do formy CNG.
V zužitkovaní všetkej rastlinnej biomasy treba vidieť nielen možnosť jej využitie /spracovanie na univerzálne čisté palivo, ale aj možnosť zabezpečiť zamestnanosť na vidieku aj pre nizkokvalifikovanú pracovnú silu i pre ženy. V tomto smere treba konštatovať že iba poľnohospodárstvo má potenciál zvládnuť a organizačne zabezpečiť túto výhodnú výzvu, ale je nevyhnutné pre tento účel podporiť stavbu bioplynovych staníc na vidieku, ale s podmienkou striktnej výroby biometánu.